Inšpekcia upozorňuje na implementáciu kritického myslenia do vyučovania. Dá sa súhlasiť. Trpíme tým, ako ďaleko je spoločnosti vzdialený kritický prístup k informáciám. Najmä tým, ktorí školstvo nepoznajú. Ministerka sa marketingovo chváli zvýšením platov, najmä začínajúcim pedagógom. Niet pochybnosti, že ide o symbolické navýšenie, ktoré sa pekne vyníma, keď ho premeníme na percentá. Aká priehľadná manipulácia! Verejnosť má tak pravidelne pocit, že učitelia sú dávno za vodou. Bez zamyslenia. Médiami opakovane znie, že sa najvýraznejšie zvyšujú platy, že sa motivujú učitelia. Vynikajúci spôsob budovania užitočného antagonizmu k učiteľom. Čo my učitelia vlastne chceme?
Aj podľa skúseností riaditeľov vieme, že symbolické zvýšenie platov motivácii pracovať v školstve nepomohlo. Najmä nie absolventom, ktorí z dôvodu nedostatku práce migrujú do bratislavských škôl, no často v hlavnom meste „neprežijú“. A ak by si kompetentní uvedomili, že plat nemá byť len na prežitie, ale dôstojné žitie, tak ich mediálne výkriky o zvyšovaní by sa hanbili prezentovať. Možno.
Peniaze však sú! Aj na dôstojné oceňovanie učiteľov. Ale to by ministerstvo nemohlo mrhať prostriedky na úplne zbytočné viac politické ako odborné aktivity. Najnovšie na vytvorenie portálu za takmer 20 miliónov eur. Portálu, rozumej webovej stránky, s učebnými témami v storočí, keď sa dá všetko vygúgliť. V situácii, keď sa už predtým mrhalo na podobné projekty. Keby sa táto suma rozdala učiteľom, keby sa nastavili kritériá odmeňovania aktivít učiteľov, ako to robí nové vedenie bratislavskej župy, vyučovanie by sa skvalitnilo viac ako zbytočnou investíciou do ďalšieho webu. Na jedného učitelia by zostalo cca 357 €. Riaditeľ školy s cca 25 pedagogickými zamestnancami by tak mal na odmeňovanie 8925 eur, ktoré by využil rozumnejšie a motivujúcejšie. Takto by sme mohli počítať rôzne premrhané prostriedky, ktoré minimálne pozdvihli kvalitu vzdelávania. Efektivita ministerských rozhodnutí je však dlhodobo nízka.
Nie je to len o peniazoch. Veľa kvalitných ľudí pracuje v školstve aj bez dôstojného platu. Vyšší plat nezachráni nechuť pracovať v oblasti, ktorá neraz súvisí s učením minimálne. Na prvom mieste sú druhoradé, no povinné a množiace sa činnosti, ktoré vlády položili na piedestál, hoci sú retardérom učiteľstva. A to učiteľstvo sa tak nejako vníma ako poslanie byť so žiakmi, dávať im svoje skúsenosti a plniť pradávne humanistické ciele školy. Nie ukájať potreby úradníkov, pre ktorých sme percentá.
Ján Papuga