Slovenské školstvo dolu vodou. Názov jubilejného 10. ročníka splavu Odborového zväzu Nových školských odborov môže na prvý pohľad pôsobiť úsmevne. Pri pohľade na realitu slovenského školstva však v sebe nesie oveľa vážnejšie posolstvo. Je metaforou systému, ktorý sa už roky zmieta medzi reformami, sľubmi, novelami zákonov a meniacimi sa predstavami o tom, kam by sa vlastne slovenské vzdelávanie malo uberať.
Jubilejný splav, ktorý sme absolvovali v dňoch 21. až 23. augusta 2026 preto nebol iba príležitosťou na oddych, stretnutie kolegov a spoločné chvíle na vode. Bol aj symbolickým vyjadrením toho, čo dnes cíti množstvo zamestnancov školstva – že slovenské školstvo sa necháva unášať prúdom a ľudia, ktorí v ňom pracujú, musia čoraz častejšie pádlovať proti nemu.
Slovenské školstvo zažíva jednu zmenu za druhou. Menia sa zákony, financovanie, kurikulum, pravidlá profesijného rozvoja, hodnotenie pedagogických zamestnancov či organizácia škôl.
Samotná reforma pritom nie je problémom. Školstvo reformu potrebuje. Problém nastáva vtedy, keď učitelia nadobúdajú pocit, že reforma prichádza skôr zhora ako zdola. Najväčším nepriateľom školstva je totižto nestabilita.
Ministerstvá sa nemenia, ale ministri prichádzajú a odchádzajú. Menia sa priority, koncepcie a zákony. Každá politická reprezentácia chce zanechať svoju stopu. Lenže žiak nie je politický projekt na jedno volebné obdobie. Slovenské školstvo potrebuje dlhodobú víziu presahujúcu politické cykly
Práve preto majú svoje nezastupiteľné miesto aj Odborový zväz Nových školských odborov.
Musíme vedieť upozorniť na nespravodlivosť. Musíme pomenovať chyby systému. Musíme sa ozvať vtedy, keď rozhodnutia štátu zhoršujú pracovné podmienky zamestnancov. Kritika totiž nie je útokom na školstvo. A tento hlas musí byť počuť.
Mlčať o jeho problémoch by bolo oveľa nebezpečnejšie. Slovenské školstvo potrebuje jasný smer, potrebuje stabilitu, potrebuje dôstojné pracovné podmienky, potrebuje menej byrokracie a viac času na žiaka, potrebuje učiteľa, ktorého štát nebude vnímať ako nákladovú položku, ale ako investíciu do budúcnosti krajiny a predovšetkým potrebuje, aby o jeho budúcnosti nerozhodovali iba tí, ktorí školstvo riadia, ale aj tí, ktorí v ňom každý deň pracujú.
Jubilejný 10. ročník splavu nám preto môže pripomenúť jednu podstatnú vec:
Slovenské školstvo nemusí ísť dolu vodou. Ale nestačí sedieť v lodi a čakať, kam nás prúd odnesie. Musíme chytiť veslá do vlastných rúk, zabrať spoločne a konečne určiť smer, pretože ak má mať slovenské školstvo budúcnosť, hlas jeho zamestnancov musí byť rešpektovaný.
Odborový zväz Nové školské odbory – Spolu to dokážeme.
admin.