Po rokoch sme sa opäť stretli, nie ako kolegovia za katedrou, ale ako posádka na rieke. Odborový zväz Nové školské odbory a priatelia spojili sily, aby sa postavili výzve, ktorá sa stala metaforou pre našu prácu – splavu takmer 40 kilometrov dlhého úseku Hrona. V našej posádke sa spojili generácie. Na rafte sedeli inšpiratívni ľudia, učitelia, deti, jednoducho tí, ktorí veria v zmenu. Na prvý pohľad sa zdalo, že takáto rôznorodá skupina nedokáže splav dokončiť, no práve v tom spočíva sila. Každý vedel, že každé zaváhanie môže znamenať prevrátenie, a tak sme všetci ťahali za jeden povraz. A pád prišiel. Krátky moment nepozornosti a už sme boli vo vode, rovnako ako sa občas stáva v živote alebo v práci. Stratili sme mobily, peniaze aj doklady, no získali sme nezabudnuteľnú lekciu. Pochopili sme, že nie je dôležité, koľkokrát vypadneš z člna, ale koľkokrát sa vrátiš a pokračuješ ďalej. Toto posolstvo platí aj pre našu prácu v školstve. Často sa cítime preťažení a unavení, svaly nás bolia rovnako ako po dlhom splave, ale presne to nás posilňuje. Je to znak, že robíme niečo zmysluplné. Noc v stane na tvrdej zemi nám pripomenula, že tie najcennejšie zážitky a lekcie sa získavajú mimo našej komfortnej zóny. Splav Hrona bol pre nás symbolom našej cesty. Či už prekonávame byrokraciu, nedostatok zdrojov, alebo hľadáme nové spôsoby, ako motivovať žiakov, vždy je to o vytrvalosti a tímovej práci. Vďaka tomuto zážitku sme sa utvrdili v tom, že sme na správnej ceste a že spoločne dokážeme dosiahnuť aj tie najťažšie ciele.
admin