Nedávno ma oslovila TA3 s témou, ako sme spracovali tu slávnu pridanú hodinu dejepisu, ktorou si niektorí „odborníci“ myslia, že ňou ochránia Slovensko pred extrémizmom, ktorý je z veľkej miery výrazom protestu dospelých i dospievajúcich (pozri aj môj článok Extrémne opatrenia v Dobrej škole). Aspekt, že sa môže toľko hodín dejepisu zunovať, že to môže priniesť opačný efekt, že sa kvalita rieši kvantitou neboli dostatočnými argumentmi voči čisto politickému rozhodnutiu. A to nevravím, že mnohí učitelia rozvíjajú boj proti extrémistickým myšlienkam aj na iných predmetoch. Ako vždy sme sa tieto úžasné politicky presadené novinky dozvedeli na poslednú chvíľu, keď už boli učebné plány pripravené, úväzky rozhodené. Čo už? Moje presvedčenie, že podobné rozhodnutie robia ľudia, ktorí nemajú ani tušenie, akým zložitým procesom sa pripravuje už od januára nový učebný plán na nasledujúci školský rok. Nuž, stalo sa, nekompetentní zase nariadili niečo kompetentným.
Zámer posilneného dejepisu je rozvíjať boj proti extrémizmu. V čase, keď sú preplnené osnovy, keď nie je čas na diskusie vo VIACERÝCH predmetoch, v čase, keď je KVANTITATÍVNE testovanie dôležitejšie ako kvalitatívne rozvíjanie celoživotných kompetencií, v čase, keď nedokážeme zabezpečiť a odmeniť kvalitných učiteľov, ktorí by mali k dispozícii perfektné učebné pomôcky a učebnice a pod.
Keby extrémistické myšlienky nemali kvalitnú pôdu, obzvlášť kvalitnú na Slovensku, nezakorenili by sa. Školy už dlhé roky bojujú s rôznymi formami proti všelijakým nenávistným –izmom, čo tí nekompetentní hore ani netušia. Učiteľ má v DNA varovať deti pred rôznymi nebezpečnými myšlienkami a aktivitami. Avšak to, čo robia vládnuci, v podstate najvyšší predstavitelia štátu, „morálne“ autority, zmetie všetky snahy učiteľov, ba i rodičov. Ťažko dávať žiakom argumenty proti nesprávnemu konaniu, keď sa otrasne správajú naši vrcholní predstavitelia. Opomeniem teraz záležitosti okolo korupcie. To je téma, ktorá by si vyžiadala osobitný text. Poďme do iných oblastí. Čo tak zločin? Prečo ho nekonať, keď rozsudky pre zločincov sú oslobodzujúce alebo symbolické. Fašistická strana v slovenskom parlamente? Ak je naozaj taká, ako je možné, že tam pôsobí? Ak je vo zvrchovanom parlamente, nie je fašistická, teda extrémistická, nie? V podstate bojom proti tejto strane nútime žiakov bojovať proti poslancom NRSR. Uvedomujete si túto schizofréniu? Holokaust, xenofóbia, rasizmus? Prečo nie, keď sa beztrestne publikujú nenávistné vtipy v tínedžerských časopisoch, prípadne horšie texty v iných médiách? Nenaletieť konšpiráciám, nevymýšľať si plytké scenáre o politickom či spoločenskom dianí? Preboha, veď sama ministerka školstva, ktorá musí byť morálnou autoritou pre učiteľov, rodičov i žiakov, si vezme za spolupracovníka pána s názormi „jedna pani povedala“. A učiteľ má potom rozvíjať kritické zmýšľanie v zmysle oni môžu, my nie? O kradnutí na ministerstve školstva, ktoré oberá školy o prepotrebné financie ani nehovorím. Ale učiteľ má poslanie pozitívne zavádzať žiakov – no tí vďaka silnej informatizácii spoločnosti vedia, že pozitívne klame. Efektivita vyučovania sa rovná smiechu cez slzy. A extrémne konanie je logickým vyústením zúfalstva!
Pozastavil by som sa aj nad zavedením brannej výchovy. Počul som od politických „odborníkov“, že zámerom je budovať vzťah k vlasti, ktorý zničili práve politici. Ako budovať vzťah k vlasti, kde si vojenské hodnosti udeľujú nie na základe práce pre vlasť, ale na základe kamarátskych vzťahov medzi politickými prominentmi? Čím máme motivovať žiakov a prípadných brancov, keď takíto ľudia doslova pohŕdajú štátom a žmýkajú z neho vlastný prospech? Tým, že keď budú mať vzťah k politickým predstaviteľom, tak postúpia aj o tri hodnosti alebo získajú iné výhod? (Takýto pragmatizmus si už mladá generácia osvojuje!) Alebo posilníme vzťah k vlasti tým, že zavedieme brannú výchovu bez pomôcok, s plynovými maskami, ktoré si pamätajú našich dedov, a s učiteľmi, ktorým sa týmto nepotrebným predmetom naplní úväzok? Lebo tak by to dopadlo, ak by to naozaj zaviedli.
Nedávno boli naši žiaci v parlamente. Symbole slobody a demokracie. O tom, že boli svedkami vyjadrovania ďaleko od pravidiel slušnosti a blízko k huriavku v materskej škole ani nehovorím. Žiaci tam však ticho sedeli ako na symfonickom koncerte a vnímali správanie, proti ktorému vo výchovno-vzdelávacom procese „bojujeme“. Mne napadla paralela: rôzne protispoločenské -izmy potláčajú demokraciu, práva a slobodu. A čo je potom to, že sa v rokovacej miestnosti NRSR zakazujú audiovizuálne prezentácie, že sa v tejto miestnosti podporujú protidemokratické návrhy (napr. právo veta pri voľbe riaditeľa školy, protiústavné nefinancovanie učebníc cudzieho jazyka, protizákonné tabuľkové platy správnych zamestnancov pod minimálnou mzdou), že sa odmietajú zákony, ktoré by pomohli školám, učiteľom, rodičom a najmä žiakom.
Všetko uvedené, ba ešte mnoho iného poskytuje rozbušku pre inklináciu k extrémizmu akéhokoľvek druhu. Žiaci toto všetko vnímajú. Vedome aj podvedome: rozpor medzi prázdnymi slovami a reálnymi činmi našich predstaviteľov. Je potom úplne logické, že sa ich, ale aj naša citlivosť medzi správnym a nesprávnym znižuje. Vládnuci dlhodobo poprevracali kritériá na to, čo je správne.
Posilnená hodina dejepisu je v takomto kontexte smiešnym, kozmetickým a nadmieru falošným riešením politických páchateľov a ich komplicov.
Poznámka: Svojím článkom nevyjadrujem preferenciu žiadnej politickej strany alebo propagácii extrémizmu.
Ján Papuga