Mgr. Monika Debnárová Grznárová, PhD.
Prečo odchádzam zo školstva alebo ako ma po piatich rokoch práce vychovávateľky
uznali ako nekvalifikovanú a to len preto, že som sa hlásila do výberového konania na
pozíciu riaditeľky.
Dovoľte mi vyjadriť sa k situácii v školstve a na mojom osobnom príklade prezentovať zlyhanie
orgánov, nefunkčnosť, nezmyselné konanie úradníkov, ktorí rozhodujú o osudoch
pedagogických zamestnancoch a teda aj o mne. Prečítajte si príbeh špeciálnej pedagogičky,
ktorej sklamanie je tak veľké, že už ďalej nemôže byť súčasťou slovenského školstva.
Volám sa Monika Debnárová Grznárová a mojím snom od základnej školy bolo venovať sa
deťom s poruchami správania. Pretože som vždy verila, že tým „zlepším“ svet. Že keď
pomôžeme týmto deťom, tak v dospelosti nebudú „robiť problémy“. Vyštudovala som preto
špeciálnu pedagogiku – tretí stupeň vysokoškolského štúdia. Moja dizertačná práca má 297
strán. Každé slovo, každú bodku a každú čiarku som písala vlastnoručne. Ale o to v tomto
prípade nejde. Len som chcela poukázať na to, že som študovala 8 rokov na Univerzite
Komenského, ktorá je moja alma mater a ktorá je tiež súčasťou problému.
Okrem iného mám absolvovaných niekoľko odborných kurzov v oblasti špeciálnej pedagogiky,
ktoré som si hradila z vlastných zdrojov a absolvovala vo svojom voľnom čase. Od prvého
ročníka bakalárskeho štúdia som pracovala s deťmi so zdravotným znevýhodnením či už ako
osobná asistentka a neskôr ako vychovávateľka a učiteľka (vždy som bola radená ako
kvalifikovaný pedagogický zamestnanec).
Už počas doktorandského štúdia som začala plniť svoju „misiu“ a zamestnala som sa
v liečebno-výchovnom sanatóriu (ďalej LVS) ako vychovávateľka. Ide o zariadenie, v ktorom
sa vzdelávajú chlapci druhého stupňa ZŠ, ktorí majú diagnózy ADHD a poruchy učenia.
Zariadenie je internátne a jeho kapacita je 32 žiakov. Ale koho by už len zaujímala taká hŕstka
„vagabundov“, že? Základný rozdiel medzi bežnou základnou školou a LVS je ten, že my
v tomto zariadení s tými deťmi naozaj „žijeme“. Nahrádzame otcov a matky, učíme ich veci,
ktoré ich nikto nenaučil (upratať si skriňu, vymeniť si každý deň ponožky, vyjadriť svoje pocity
a mnohé iné). Ponúkame im zážitky a skúsenosti, ktoré nikdy nezažili. Pretože na ich
kmeňových základných školách ich nikto nezoberie na výlet, pretože to sú tie „zlé
a nevychované“ deti.
Toto miesto sa stalo mojim druhým domovom. Pre mladé a útle žieňa boli začiatky veľmi
ťažké. Vďaka svojmu odhodlaniu som si postupne vytvorila rešpekt nielen u detí, ale aj
u kolegov. Od školského roka 2017/2018 som sa stala vedúcou výchovy. Túto funkciu som
preberala s obavami ako zvládnem manažovať denných a nočných vychovávateľov, ktorí sú
mnohí odo mňa výrazne starší. Obavy vystriedala každodenná práca a snaha pomôcť nielen
deťom, ale celému zariadeniu. Mali sme problém s naplnením kapacity zariadenia, preto som
navrhla zorganizovať Deň otvorených dverí ako spôsob propagácie. Tento deň som
organizovala spolu so svojimi kolegami. Moja práca spočívala v tvorbe pozvánky, vo
vyhľadávaní potencionálnych návštevníkov, v rozposlaní pozvánok, v osobnom roznose
pozvánok po bratislavských školách, v organizácií samotného DOD, v koordinácii a rozdelení
úloh ostatných kolegov. Samotný Deň otvorených dverí som otvárala a viedla prednášku,
v ktorej som predstavila zariadenie.
Za ďalší svoj úspech považujem úspešný minuloročný projekt Naše mesto, ktorý som
samostatne vypracovala a koordinovala cca 60 dobrovoľníkov, vďaka ktorým sme vymaľovali
celý interiér a časť exteriéru zariadenia. Vďaka tejto snahe sa mi podarilo naviazať na seba ľudí,
ktorí to majú podobne, využila som svoju pozíciu a stala som sa skutočnou teamleaderkou. Stali
sme sa priateľmi, ktorí trávia spolu aj mimopracovný čas, pretože to považujem za dôležité.
Okrem svojich pracovných povinností, medzi ktoré patrí organizácia pravidelných výletov
a klasických kultúrnych akcií pre deti, sa mi v minulom školskom roku podarili nasledovné
veci:
• Písanie a získanie grantu E-školy pre budúcnosť: získané tablety pre deti, workshop
o kyberšikanovaní
• Nadviazanie spolupráce s umelcami – grafittákmi, ktorí spolu s deťmi namaľovali
budovu v exteriéri
• Natočenie edukačného filmu o kyberšikanovaní, v ktorom hrali a ktorý strihali deti
• Vydávanie školského časopisu, v ktorom publikujú deti
• Workshopy pre deti (La3no Kubano, Cirkuskus, výchovný koncert Suvereno)
• Vybavenie sponzorských lístkov na hokejový zápas Slovana
• Množstvo suplovaných vyučovacích hodín (mimo pracovnú náplň, v čase
práceneschopnosti niekoľkých učiteľov)
• Množstvo odslúžených nočných služieb (podobný dôvod ako riadok vyššie, chýbajúci
personál)
• Prijatie niekoľkých mladých perspektívnych zamestnancov na rôzne pozície (v čase
zastupovania riaditeľky).
Nepíšem to preto, aby som sa chválila, ale preto, aby som ilustrovala svoju snahu, pretože
všetky tieto činnosti sú mimo mojej pracovnej náplne. Za ten jeden rok, čo som pôsobila ako
vedúca výchovy som dokázala, že mi záleží na deťoch a na zariadení tak, ako málokomu.
Pretože tieto činnosti, ktoré sú pre mnohé školy samozrejmé, doteraz v tomto zariadení neboli
realizované.
Napriek tomu, že som do tejto práce vložila svoje srdce, veľa času a námahy, som bola nútená
odísť.
Celý problém spočíva v tom, že som sa hlásila do výberového konania na pozíciu riaditeľky
a zrazu ma uznali ako nekvalifikovanú na výkon povolania vychovávateľky. Po
niekoľkých rokoch práce na pozícií kvalifikovanej vychovávateľky. Nielenže nespĺňam
kvalifikačné predpoklady pre výkon vychovávateľa, ale doteraz som bola neprávne
zaradená vo vyššej platovej tarife (nakoľko doteraz som bola kvalifikovaná), preto ma
musia okamžite preradiť do najnižšej pracovnej tarify, nemôžem robiť vedúcu funkciu
a dokonca odo mňa žiadali vrátiť peniaze, ktoré mi boli vyplácané po všetky roky, kedy
som bola nesprávne zaradená ako kvalifikovaná.
Dôvodom je fakt, že na mojom diplome je napísané, že mám vyštudovaný program
špeciálna pedagogika, ale vo vyhláške, ktorá určuje kvalifikačné predpoklady
pedagogických zamestnancov je v časti vychovávateľ požadované kritérium vyštudovanie
odboru špeciálna pedagogika. Na toto prišli po tom ako som sa prihlásila na výberové
konanie na pozíciu riaditeľky.
Dôležitým faktom v celej situácii je to, že tento prípad sa netýka len mňa, ale mnohých
absolventov špeciálnej pedagogiky, ktorí sú zamestnaní ako vychovávatelia a sú zaradení ako
kvalifikovaní. V každom ročníku končilo zhruba 70 absolventov. Od roku 2009 doteraz je to
veľké množstvo študentov. Rovnako sa to týka mnohých riaditeľov špeciálnych základných
škôl a špeciálnych výchovných zariadení, ktorí majú takto zaradených svojich zamestnancov.
S viacerými som komunikovala a rovnako nerozumejú celej situácii.
Pre lepšie pochopenie uvádzam celý priebeh udalostí, vďaka ktorým Ministerstvo
školstva zistilo, že nie som kvalifikovaná vykonávať prácu vychovávateľky:
Od augusta 2017 som pracovala v Liečebno-výchovnom sanatóriu na pozícii vedúcej výchovy.
Pred tým v rokoch 2014 – 2015 som tu pracovala ako vychovávateľka. Na tejto istej pozícií
som pracovala aj v Základnej škole pri zdravotníckom zariadení na Limbovej v Bratislave
v rokoch 2012 – 2013. Vždy som bola vedená ako kvalifikovaný pedagogický zamestnanec.
V súčasnosti však podľa Ministerstva školstva nespĺňam kvalifikačné predpoklady na pozíciu
vychovávateľky a som vedená ako nekvalifikovaná.
V máji 2018 končilo pani riaditeľke Liečebno-výchovného sanatória volebné obdobie. V máji
sa tiež uskutočnili voľby, v ktorých nebol zvolený žiadny kandidát. Okresný úrad v Bratislave
sa rozhodol túto situáciu riešiť a boli prizvaní z nášho zariadenia dvaja kandidáti, ktorí
prichádzali do úvahy ako potencionálni riaditelia: ja a kolega, ktorý má vyštudovanú sociálnu
prácu a v zariadení pôsobil doteraz na pozícií sociálny pracovník. Na stretnutí sa okrem nás
nachádzala ešte vtedy aktuálna riaditeľka LVS, vedúca odboru školstva Okresného úradu,
vedúci oddelenia odborných a metodických činností a vedúca oddelenia špecializovaných
činností. Na stretnutí nám oznámili, že si nás obidvoch preverili a obidvaja spĺňame podmienky
na to, aby sme sa stali riaditeľmi a preto jedného z nás poveria na pol roka vedením, kým sa
uskutočnia ďalšie voľby. Dohodli sme sa, že kolega bude poverený vedením a ja ako vedúca
výchovy mu budem pomáhať. Len podotýkam, že počas dlhodobej PN riaditeľky som bola
poverená vedením ja.
V októbri 2018 bolo vyhlásené výberové konanie na pozíciu riaditeľa v LVS. Medzičasom som
zmenila rozhodnutie a rozhodla som sa kandidovať. Ten istý okresný úrad, ktorý ma chcel
v máji poveriť vedením, ma vyradil zo zoznamu uchádzačov z dôvodu nesplnenia
kvalifikačných predpokladov na úrovni vysokoškolského vzdelania 2. stupňa. Proti tomuto
rozhodnutiu som podala námietku.
Následne ma vedúca oddelenia špecializovaných činností pozvala na stretnutie, kde mi
vysvetlila, že na základe mailovej komunikácie s ministerstvom školstva, ma museli vyradiť zo
zoznamu uchádzačov o riaditeľa.
Na základe tohto neoficiálneho stanoviska mi vedúca oddelenia špecializovaných činností
vysvetlila, že z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov na výkon vychovávateľky,
budem ďalej vedená ako nekvalifikovaná, nemôžem pracovať na vedúcej pozícii, budem
preradená do najnižšej platovej tarify a budem musieť vrátiť peniaze, ktoré som získala tým, že
som bola zaradená ako kvalifikovaná.
Následne mi vedúci odboru pedagogických a odborných zamestnancov Ministerstva školstva
na osobnom stretnutí podal nasledujúce vysvetlenie. Vo Vyhláške 437/2009, ktorou sa
ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé
kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sú uvedené kvalifikačné
predpoklady pre vychovávateľov v školách a v školských zariadeniach pre žiakov so
zdravotným znevýhodnením nasledovne. V časti XIV písm. A, v bode 1 sa uvádza: požadované
vzdelanie uvedené v časti XIII. písm. A. Pričom v časti XIII. písm. A, bod 10. sú uvedené
kvalifikačné predpoklady takto: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore
liečebná alebo špeciálna pedagogika.
Problém ale je ten, že na mojom diplome z roku 2012 je uvedené: získala vysokoškolské
vzdelanie absolvovaním štúdia v magisterskom študijnom programe špeciálna pedagogika
v študijnom odbore 1.1.6. špeciálna pedagogika na Univerzite Komenského v Bratislave,
Pedagogickej fakulte. Vedúci odboru len potvrdil slová z mailovej komunikácie medzi ním
a Okresným úradom: „Musela by mať na diplome napísané, že získala vzdelanie v študijnom
odbore – to sú diplomy súčasných cca päťdesiatnikov. Pani uchádzačka absolvovala
v študijnom programe a v študijnom odbore.“
Vedúci odboru pedagogických a odborných zamestnancov sekcie regionálneho školstva má
podľa jeho slov objektívnu pravdu, nakoľko vyhláška je jasná. Podľa neho problém nastal
vtedy, keď Pedagogická fakulta upravovala akreditáciu spomínaného odboru a programu
a nedodala potrebné materiály ministerstvu, ktoré to nemohlo následne zapracovať do
vyhlášky. Diplomy s týmto znením sa vydávajú od roku 2009, od kedy platí aj spomínaná
vyhláška. Vedúci odboru ma tiež poučil o tom, že si môžem nájsť inú prácu a pracovať ako
špeciálny pedagóg v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo
v Centrách špeciálnopedagogického poradenstva alebo môžem učiť v špeciálnej základnej
škole. Čo ale tiež nemôžem, je pracovať v špeciálnej materskej škole. Z toho istého dôvodu
prečo nemôžem pracovať ako vychovávateľka. Nie je to doplnené vo vyhláške.
V praxi to znamená, že v spomínaných zariadeniach môžem robiť špeciálnopedagogickú
diagnostiku, korekcie a poradenstvo, môžem učiť deti s postihnutím a narušením, ale
nemôžem tie isté deti vychovávať v školskom klube detí. Okrem toho s titulom PhD. zo
špeciálnej pedagogiky som teraz povinná si dorobiť vzdelávanie v odbore
vychovávateľstvo.
V akreditačnom spise, ktorý je dostupný online na webovej stránke Pedagogickej fakulty UK
je však uvedené, že kvalifikovaná som. V časti Identifikácia študijného odboru je napísané:
Absolventi študijného odboru špeciálna pedagogika sú spôsobilí vykonávať podľa
dosiahnutého stupňa profesiu: – vychovávateľ pre špeciálne výchovné zariadenia!!!
Zároveň som požiadala generálneho riaditeľa Sekcie regionálneho školstva o uznanie
kvalifikácie dňa 14.11.2018. V stanovisku z 29.11.2018 sa opäť uvádza: V súlade s vyhláškou
MŠ SR č. 437/2009 Z. z. príloha 1 časť XIV nespĺňate kvalifikačný predpoklad na úrovni
vysokoškolského vzdelania II. stupňa na výkon pedagogickej činnosti vychovávateľa
v liečebno-výchovnom sanatóriu, ktorú vykonávate. Vybavoval: riaditeľ odboru
pedagogických a odborných zamestnancov.
Medzitým rovnaké stanovisko obdržal novozvolený riaditeľ a od 1.12. ma zaradil do 9. platovej
triedy ako nekvalifikovaného zamestnanca, doručil mi oznámenie o ukončení poverenia
vedúcej výchovy a tiež dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého som povinná si doplniť
svoje odborné vzdelanie v súlade s požiadavkami vyhlášky MŠ 437/2009 Z. z.
Toto stanovisko vydala generálna riaditeľka osobného úradu, v ktorom sa uvádza: Absolventi
vysokoškolského štúdia druhého stupňa v študijnom programe špeciálna pedagogika
v študijnom odbore špeciálna pedagogika (neučiteľský smer) s vykonanou štátnou skúškou
z predmetu špeciálne didaktiky predmetov špeciálnych základných škôl spĺňajú kvalifikačné
predpoklady na vyučovanie v špeciálnej základnej škole. Tu si v jednej vete stanovisko
protirečí. Absolvent neučiteľského smeru spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie
v špeciálnej základnej škole? Potom ako nazvať týchto pedagogických zamestnancov?
Ďalším zaujímavým zistením je fakt, že slovné spojenie (neučiteľský smer) sa na diplome
neuvádza. Na vysvedčení sú uvedené predmety štátnej skúšky, kde patria aj didaktiky, čo sú
vedné odbory zaoberajúce sa metódami vyučovania. V každom prípade sú tieto informácie nie
presne vysvetlené.
O oficiálne stanovisko som požiadala aj dekanku Pedagogickej fakulty a zároveň garantku
študijného programu špeciálna pedagogika, ktorej vyjadrenie znie takto: „Pedagogická fakulta
UK v Bratislave ani ja ako jej štatutárny orgán nemám v kompetencii posudzovať Vaše
kvalifikačné predpoklady na výkon činnosti pedagogického, respektíve odborného
zamestnanca. Toto je v kompetencii Vášho zamestnávateľa. Rovnako nemám v kompetencii
podávať výklad platných právnych predpisov z danej oblasti.
Zároveň uvádzam, že sme niekoľkokrát požiadali ministerstvo školstva o novelizáciu
príslušných predpisov a zosúladenie ich znenia so sústavou študijných odborov platnou od r.
2003, resp. od komplexnej akreditácie v roku 2014.“ Na tejto Pedagogickej fakulte som
študovala denné doktorandské štúdium!
Takže kto v tomto prípade hovorí pravdu? A prečo za chybu ministerstva alebo Pedagogickej
fakulty musím platiť ja? Ďalším zaujímavým zistením je fakt, že keby sa nehlásim do
výberového konania, tak si nikto nič nevšimne a naďalej môžem vykonávať svoju funkciu.
Ako bude teraz postupovať Ministerstvo školstva? Vyzve všetkých riaditeľov, aby preradili
všetkých absolventov špeciálnej pedagogiky do najnižšej platovej triedy? Napriek tomu, že
všetci títo absolventi, vrátane mňa, majú štátnicovú skúšku v bakalárskom stupni štúdia
z Teórie výchovy? Alebo sa bez zbytočného predlžovania postavia zodpovedne a aktívne
k riešeniu veci a absolventov špeciálnej pedagogiky uznajú kvalifikovaných s okamžitou
platnosťou? Alebo sa už týmto prípadom ďalej nebude zaoberať, pretože to považuje za
vybavenú vec, pretože ide iba o obyčajnú vychovávateľku, jednu z mnohých?
Ak ste sa dočítali až sem, je dobré tiež vedieť, že som rok učila na UKF v Nitre, kde som
vyučovala okrem iných predmetov aj predmet Kazuistické metódy vo výchovnom procese. Je
to dosť kontroverzné, že takýto predmet môžem učiť na univerzite, ale nie som kvalifikovaná
to robiť na skutočnej škole. Z univerzity som odišla kvôli tomu, že som chcela byť v praxi
a pracovať s deťmi. A keďže som aj pracovala na špeciálnej škole, aj na univerzite, nebolo
v mojich silách to zvládať viac ako rok. Aj na univerzite som sa snažila svoju prácu robiť
poctivo, o čom svedčí môj rozhovor do študentského časopisu, ktorý tiež prikladám.
Chcem vyjadriť neskutočné sklamanie, ktoré mi táto situácia navodila. Už dávno nejde
o kandidatúru na riaditeľku. Už ide o absolútnu dehonestáciu mojej osoby nielen z hľadiska
finančného (rozdiel v platovej tarife predstavuje 271 eur, prišla som o príplatok za vedenie
a o príplatok za uvádzajúceho učiteľa), ale z hľadiska profesionálneho, pedagogického
a ľudského.
Rovnako nejde v mojom prípade len o prácu. Ide o to, že mi na tých deťoch, kolegoch a aj
celom zariadení naozaj záležalo. Myslím si, že som bola správny človek na správnom mieste.
A je síce pekné, že môžem pracovať hocikde inde, v hocijakej inej špeciálnej škole, ale ja
presne túto skupinu detí, detí s ADHD, považujem za svoju cieľovú skupinu. Svedčí o tom aj
to, že cez leto sme s kolegyňou začali písať blog, vďaka ktorému chceme verejnosti priblížiť
prácu vychovávateľa a deti s týmito diagnózami.
Pokladám v čase akútnej krízy školstva a nedostatku učiteľov tento nekorektný postup
ministerstva školstva a okresného úradu za nespravodlivý. A budem trvať na tom, aby orgány
niesli za vzniknutú situáciu zodpovednosť. Alebo minimálne sa dozvedelo čo najviac ľudí
o stave nefunkčnosti, o neľudskom a nedôstojnom prístupe.
Ministerstvo školstva síce momentálne novelizuje spomínanú vyhlášku, avšak nikto mi zatiaľ
nezaručil, že slovíčko program v ňom bude doplnené. A čakať s neistotou do septembra 2019
nie je pre mňa vyhovujúce riešenie.
Snažila som sa túto situáciu riešiť už s mnohými ľuďmi, avšak zatiaľ neúspešne. Vďaka svojmu
pátraniu som sa dozvedela napr. tieto skutočnosti.
• Každý kto je učiteľ a má štátnicu z niektorej didaktiky, môže automaticky pracovať ako
vychovávateľ. Tak to bolo v minulosti.
• Ja nie som jediný prípad, ktorému sa takéto niečo stalo.
• Na Pedagogických fakultách študenti študujú programy, ktoré však nekorešpondujú
s vyhláškou o pedagogických a odborných zamestnancoch, preto nemajú žiadne
uplatnenie.
Držím palce všetkým učiteľom a vychovávateľom, ktorí sa snažia robiť s deťmi. Ja už ďalej
nemôžem, je mi to ľúto.
V Bratislave 16.01.2019 Mgr. Monika Debnárová Grznárová, PhD.
P.S. Smutné čítanie…….