NŠO zorganizovali 2. ročník splavu Slovenské školstvo dolu vodou. Cieľom splavu bolo upozorniť na pretrvávajúce nedostatky v slovenskom školstve. Štart bol v sobotu 24.8.2013 v Žiari nad Hronom. Posádky štyroch kanoe a dvoch raftov splavili úsek Žiar nad Hronom – Revište v priebehu piatich hodín. Plavba bola pokojná, hladina Hrona tak akurát. V sobotu sme v priestoroch táboriska v Revišti usporiadali „symbolický“ pohreb a spopolnenie nášho školstva.
NEKROLÓG
Drahá smútiaca rodina, smútiace zhromaždenie!
Milé dámy, Vážení páni, smútiaci pozostalí, s hlbokým zármutkom a bolesťou v srdci prihováram sa k Vám vo chvíli najťažšej a najsmutnejšej. Zišli sme sa na tomto symbolickom mieste, pri hrade Revište a rieke Hron, aby sme na ceste do večnosti odprevadili nášho drahého príbuzného SLOVENSKÉ ŠKOLSTVO.
SLOVENSKÉ ŠKOLSTVO už roky trpelo ťažkou chorobou, ktorá spôsobila jeho postupné chradnutia a odumieranie. Bohužiaľ nenašiel sa liečiteľ ani liek, ktorý by mu pomohol túto chorobu prekonať, napriek tomu, že všetkým tu prítomným aj vzdialeným príbuzným bolo a je úplne jasné, čo by bolo treba urobiť, aby sme predišli takémuto smutnému a pomalému koncu. Otcovia nášho školstva –
ministri aj ich bohatí príbuzní zabudli, že každý z nich dral svoje nohavice v školských laviciach, kým sa z nich stali popredné osobnosti nášho politického života.
A stačilo tak málo. Tak ako v reálnom živote je lepšia prevencia ako odstraňovanie následkov aj nášmu milovanému školstvu stačilo pravidelne pichať finančné injekcie, ktoré by ho udržali pri živote a nemuseli by sme tu teraz stáť a plakať nad jeho zánikom v dôsledku podvýživy.
Isteže chápeme snahy našich otcov – ministrov riešiť podvýživu školstva mnohými náhradnými avšak v svojej podstate len kozmetickými úpravami ako:
– Štátny vzdelávací program.
– Premnožená školská agenda – odborne byrokracia.
– Rušenie materských a základných škôl.
– Zlikvidovanie centier voľného času, ktoré pripravili deti o možnosti
zmysluplne tráviť svoj voľný čas.
– Priemerná mzda v školstve na úrovni 45% priemeru iných VŠ vzdelaných
na Slovensku.
– Chátrajúce budovy.
– Pomôcky z čias Márie Terézie.
– Priam otrocká práca učiteľa za primerane – primeraný – lepšie otrocký
plat, almužnu.
A to všetko v čase, keď sme takmer denno-denne svedkami nehospodárneho čerpania financií nášho posledného otca, pána ministra Čaploviča a jeho úradníkov.Posledným klincom do rakvy nášho zosnulého, je rozhodnutie našej vlády znížiť rozpočet pre podvyživené školstvo na rok 2014.
Bol by som rád, aby práve tu, pri hrobe školstva odznelo jasne a zrozumiteľne, že – To nie my pochovávame školstvo! To nie my učitelia! Hoci možno tak trochu k tomu prispievame svojim ustráchaným postojom, neorganizovanosťou, nerozhodnosťou a vyčkávaním na princa s bielym koňom. Nepríde. Musíme si …pomôcť sami. Osobne, organizovane, neobmedzene a až do splnenia
požiadaviek… iná cesta nie je….
Dovoľte mi teda pred samotným aktom, vážení smútiaci, predstaviť Vám hrobárov nášho drahého zosnulého, ktorí mali podiel na akútnom stave nášho školstva:
1. P. Slavkovská
2. P. Szigety
3. P. Froncz
4. P. Jurzyca
5. P. Čaplovič
6. A vedúci čaty, zaslúžilý nadhrobár p. Mikolaj
Nuž situácia je naozaj vážna, ba niekedy sa priam natíska otázka, či nie je úmyslom vychovať budúcu generáciu poslušných, nerozmýšľajúcich, nepočujúcich, nevidomých – no proste OTROKOV.
Koňa môžeme odučiť jesť, keď mu 4 týždne nedávame jesť, keď sme to už skoro dokázali, kôň zdochne. Drahí pozostalí, analógia s naším školstvom je v tomto prípade viac ako jednoznačná.
Na záver trochu optimizmu, drahé smútočné zhromaždenie – rok 2020 sa nezadržateľne blíži…. a ja už cítim jeho závan a pripravujem sa žiť, žiť ako učiteľ človek, žiť normálne. Slnko v duši …a česť jeho pamiatke…
PRI ROZPTYLE POPOLA
Mnohí poznáte príbeh mýtického vtáka Fénixa – legenda hovorí, že tento vták nepotreboval potravu, žil iba zo vzduchu a rannej vlahy. Keď Fénix zostarel, jeho krásne sfarbené perie stratilo lesk. Po uplynutí určitej doby si Fénix postavil z vonných korení hranicu na najvyššom strome a tú vychádzajúce slnko zapálilo. Starý Fénix na hranici zhorel. O tri dni z popola vyliezol červík, ktorý
sa cez noc premenil na nového krásneho vtáka. Prečo som vybral práve túto legendu – chcel by som, aby naše slovenské školstvo, vstalo z popola práve tak ako mýtický vták Fénix. My sa však nemôžeme spoliehať, že sa jeho obroda udeje ako v legende. Potrebujeme sa spojiť všetci, ktorí máme so školstvom niečo spoločné – teda VŠETCI – učitelia, riaditelia, zriaďovatelia, rodičia,
občania mladí, aj tí starší – spojiť sa a presvedčiť vládu, že len múdry a vzdelaný národ jej môže pomôcť vyviesť krajinu z krízy a preto treba urobiť všetko preto, aby sa vzdelanie stalo stredobodom jej záujmu.