Námestie SNP sa ráno zapĺňalo rýchlo a po akademickej štvrťhodinke už mohol Braňo Kočan privítať vyše 2500 štrajkujúcich duší, zástupcov odvážnych z celého Slovenska.
V počiatočných príhovoroch pripomenuli jednotlivý rečníci problémy, ktoré ťažia naše školstvo a ktoré rokmi ich neriešenia prerástli do rozmerov ohrozujúcich zdravý vývoj našej mladej generácie.
“Milí naši poslanci, všetci do jedného. Zabudli ste. Veru zabudli. To my sme vás naučili písať a čítať. To my sme vám dali krídla, pripli maturitnú stužku, otvorili cestu a spravili z vás úspešných ľudí. A vy ste zabudli. Zabudli ste na svojich učiteľov. Dnes tu na námestí SNP v Bratislave máme pre vás našu poslednú VYUČOVACIU HODINU. Tú, na ktorú sme zrejme pozabudli pri vašej výchove my. A téma? Čo je v živote človeka dôležité!…Slová, ktorými Ľudovít Sebelédi pripomenul našim politikom, že aj oni kedysi drali nohavice v školských laviciach . Celé znenie TU.
Štrajk učiteľov získal podporu širokej verejnosti (samozrejme nájdu sa aj oponenti) a na námestie SNP ju prišli priamo deklarovať lekári, zdravotné sestry, za rodičov herečka Zuzana Fialová a spisovateľ Michal Hvorecký s celou rodinkou, nechýbali študenti pedagogickej fakulty.
Kreativitou a tvorivosťou boli poznačené už štrajku predchádzajúce akcie ISU, dnes sa na námestí varil guľáš z prapodivných ingrediencií a darmo ho kuchári ponúkali zadarmo, veru by nikomu nechutil. Veď kto už len môže byť sýty z prázdnych sľubov, populizmu…
Presun celého davu k budove parlamentu bol siahodlhý a hlučný. Ozývali sa zvonce aj zvončeky, píšťalky, trúbky, výzvy…POĎTE S NAMI!
Ostáva len veriť, že budova Parlamentu nebola prázdna a zvuky nespokojnosti sa dostali cez hrubé múry k tým správnym ľuďom, zástupcom ľudu, teda aj nás učiteľov.
Odkaz člena štrajkového výboru Ľudovíta Sebelédiho, predsedu NŠO
Celý záznam zhromaždenia, takto sme mokli, mrzli a zároveň sa navzájom zohrievali pocitom spolupatričnosti, odhodlaním vydržať.