Európska komisia predstavila „Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017”, ktorý mapuje vývoj v tejto oblasti v členských štátoch Európskej únie.
Ako sme na tom so vzdelávaním v EU?
Monitor ukazuje, že hoci inkluzívnosť a účinnosť vnútroštátnych vzdelávacích systémov sa zlepšuje, stále platí, že dosiahnuté vzdelanie do veľkej miery závisí od sociálno-ekonomickej situácie študentov. Aj keď členské štáty v mnohých oblastiach reformy vzdelávania napredujú, inkluzívnosť vo vzdelávaní pokrivkáva a vyžaduje si intenzívnejšie úsilie.
- U ľudí so základným vzdelaním je pravdepodobnosť, že budú zažívať chudobu alebo sociálne vylúčenie takmer trikrát väčšia, než u ľudí s terciárnym vzdelaním. V roku 2016 bolo zamestnaných iba 44 % mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí ukončili školskú dochádzku s nižším sekundárnym stupňom vzdelania.
- Sociálno-ekonomická situácia zároveň určuje, ako si žiaci vedú: až 33,8 % žiakov z najviac znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia dosahuje slabé výsledky, pričom medzi ich najprivilegovanejšími rovesníkmi je to len 7,6 %.
- Jedným z cieľov EÚ do roku 2020 je znížiť podiel 15-ročných žiakov, ktorí nedosahujú dostatočné výsledky v základných zručnostiach čítania, matematiky a prírodných vied, na 15 %. Celkovo sa však EÚ od tohto cieľa vzďaľuje, najmä v oblasti prírodných vied, v ktorej sa počet ľudí so slabými výsledkami zvýšil zo 16 % v roku 2012 na 20,6 % v roku 2015.
- Investície do vzdelávania v celej EÚ sa zotavili z finančnej krízy a mierne vzrástli (v reálnom vyjadrení medziročne o 1 %). Nárast investícií zaznamenali asi dve tretiny členských štátov. Štyri krajiny zvýšili investície o viac ako 5 %, medzi nimi aj Slovensko.
Ako je na tom Slovensko?
- Slovensko má ambíciu podporovať strategickejší prístup k vzdelávaniu.
- Vzdelávanie je, aj napriek zvýšenej podpore v roku 2015 (investície sa zvýšili o 5%) stále relatívne málo financované na všetkých úrovniach.
- Výsledky PISA 2015 ukazujú pokles v základných schopnostiach a vysokú úroveň nerovnosti. Slabé výsledky sú výrazne spojené so socioekonomickou situáciou. Existujú veľké regionálne rozdiely, týkajúce sa hlavne rómskej komunity.
- Učitelia sú nedostatočne finančne ohodnotení a ich postavenie v spoločnosti je nízke, čo znižuje atraktivitu tohto povolania. Vzdelávanie učiteľov nie je jasne zamerané na prípravu praktického vyučovania.
- Podiel osôb s ukončeným terciárnym vzdelaním sa zvýšil na 31,5%, avšak kvalita vyššieho vzdelávania stále nedosahuje medzinárodné štandardy; sektor je nedostatočne internacionalizovaný a chýba väčšia ponuka profesionálne zameraného krátkodobého vzdelávania bakalárskeho typu.
- Účasť dospelých na vzdelávaní je nízka, len 2,9% v porovnaní s EU priemerom 10,8%
- Účasť detí na vzdelávaní a starostlivosti v rannom detstve sa síce mierne zvýšila na 78,4%, avšak je stále hlboko pod EU priemerom 94,8%.
- Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky 7,4% zostáva v porovnaní s priemerom EU 10,7% nízka, avšak ma stúpajúcu tendenciu.
Kľúčové ukazovatele
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy (ETM) je každoročne uverejňovaná publikácia Európskej komisie, v ktorej sa zachytáva vývoj európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy; a ktorá spája širokú škálu štatistických ukazovateľov a výsledkov v jednej prehľadnej správe. Monitor stavia do popredia tie priority v oblasti vzdelávania, ktoré najviac potrebujú investície, a určuje politiky, ktoré pomáhajú zlepšiť inkluzívnosť, kvalitu a relevantnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe.
Správa je takisto jedným z hlavných zdrojov, o ktoré sa opiera analýza Komisie (Správa o Slovensku za rok 2017) týkajúca sa výziev v oblasti vzdelávania a politického vývoja v rámci európskeho semestra. Rada odporúča Slovensku zamerať sa hlavne na „Zlepšenie kvality vzdelávania a zvýšenie účasti Rómov v inkluzívnom hlavnom prúde vzdelávania“.
Slovenská tlačová správa.
Ďalšie informácie nájdete tu.
zdroj EC