Človek je súťaživý, má potrebu prekonávať iných, a tým aj samého seba. Je to prirodzené aj pre deti. Rozvíjať súťaživosť ich vlastne pripravuje na život. Aj preto ich zapájame do súťaží a aktivít, kde môžu prejaviť svoje schopnosti. Okrem toho úspech v súťažiach sa škole dobre prezentuje a vníma sa tak, že škola má šikovných žiakov.
Dobrá súťaž pozostáva z nápadu, z jednoduchého priebehu a z primeraného (dôstojného) ocenenia, keďže vynikajúce výkony by mali byť vynikajúco odmenené. Ako je to v športe, v zamestnaní, tak to má byť aj v škole. Je dôležité, či má súťaž aj odbornú porotu. Rozmohli sa totiž súťaže, ktoré vyhrávajú iba na základe počtu „lajkov“, čo je v rozpore s kompetentným rozhodovaním a vyhráva škola, ktorá má najväčší počet žiakov, teda najviac ťuknutí. Dôležité je aj to, aby súťaž poskytovala spätnú väzbu v čo najkratšom čase.
Veľmi často sa stáva, že cena za súťaž je symbolická, jednoduchá, bezcenná. Veľmi ťažko sa potom deťom vysvetľuje, prečo vyvíjali takú námahu, keď je cena „o ničom“. Viacerými súťažami nás zahŕňa štát. Práve tie sú veľmi zle financované, hoci často ide o populárne súťaže. Ich finančné zabezpečenie sa počíta len v niekoľkých desiatkach eur. Z tých sa musí zabezpečiť porota, priestory, ceny a aj občerstvenie. Na to štátny príspevok nepostačuje. Takéto nedôstojné podmienky sa týkajú aj dlhoročných celoslovenských súťaží, akými sú olympiády či rôzne recitačné súťaže. Štát si zapíše kolónku, že inicioval súťaže, no de facto je všetko, vrátane dofinancovania, na organizátorovi, teda na centrách voľného času, príp. na školách. Neraz som počul o zrušení niektorej súťaže z dôvodu zlého financovania. A realizovať pedagogickými dokumentmi odporúčanú súťaž bez minimálnych prostriedkov je nedôstojné a demotivujúce. Neraz sa stalo, že žiaci s učiteľmi čakali na súťaženie ako v čakárni u lekára bez akéhokoľvek občerstvenia.
Odmietam tézu, že nie sú prostriedky aj na takúto dôležitú činnosť, ktorou sú školské súťaže. Prostriedkov je viac, ako si želáme. Len sú nekompetentne prerozdeľované. V tejto situácii je lepšie zúčastniť sa súťaží komerčných firiem alebo zodpovednejších organizátorov, ktoré ponúkajú oveľa dôstojnejšie podmienky zápolení. Je rozdiel, keď dieťa oceníme tabletom alebo len diplomom. Isté však je jedno – peniaze z našich daní by konečne mali mieriť k našim žiakom, ktorí potrebujú motiváciu. A isté je aj to, že deti treba motivovať aj inak ako hrabaním zadarmo, keďže ono ani v živote často nefunguje.
Ján Papuga
