Slovenské školstvo dolu vodou sme pred štyrmi rokmi zorganizovali z recesie v nádeji, že sa konečne niekto odhodlá urobiť radikálne zmeny v školstve, nielen výmenu ministrov, či kozmetické úpravy v štátnom vzdelávacom programe. Určité snahy nášmu ministerstvu poprieť nemožno, no je to len slabý odvar toho, čo by slovenské školy, učitelia, žiaci potrebovali. Citlivejší tieto potreby obaľujú do rôznych programov, ktoré by mali zmeniť klímu v školách, prístup učiteľov, vzťahy, atď. My si však myslíme, že pokiaľ školstvo nedostane väčšiu podporu vlády a to aj/najmä v oblasti financií, nepohneme sa z miesta.
A tak splavujeme ďalej aj keď tohto roku to vyzeralo tak, že sa nebude dať, lebo horúce leto dalo zabrať aj slovenským riekam. Hron je zrejme výnimkou, lebo splav prebehol pomerne hladko, chvíľami prudko napriek nižšej hladine. Symbolika?
Tú možno hľadať aj v počte účastníkov. Ochota slovenských učiteľov zapojiť sa do akejkoľvek aktivity, ktorou sa dá vyjadriť nespokojnosť s aktuálnym stavom je nižšia ako spomínaná hladina Hrona. Frflanie, ktoré sa nedostane za dvere zborovne, či kabinetu, prípadne stránku Facebooku, nič nerieši. Nič nevyriešia ani odbory, nové, staré, také-onaké, pokiaľ nebudú mať podporu svojich členov a nebudú cítiť ich tlak niečo meniť. Vedúci odborári môžu organizovať, ale pokiaľ ich členovia budú sedieť “doma na zadku” v obavách, že prídu o tých pár drobných, ich sila je minimálna a tak to chápu aj tí, s ktorými rokujú.
A tak splavujem ďalej v nádeji, že raz nájdeme spôsob ako učiteľov zjednotiť, alebo nastane čas a nebude treba nič riešiť, lebo všetci pochopia význam dobrého a kvalitného vzdelania. Štvrtý ročník úspešne absolvovalo 21 osôb a osôbok, odvážnejší si pribrali k sebe potomstvo, veď v konečnom dôsledku všetko, čo robíme, robíme pre naše deti.
