Určite väčšina z Vás sa pri slovách Big Brother, alebo Vyvolení rozpamätá na dve vysoko sledované relácie, ktoré boli už dávnejšie odvysielaná v dvoch navzájom si konkurujúcich televíziách. Jednalo sa teda o skupinku „vyvolených“ , ktorých vo vile neustále sledovalo všemohúce oko „Veľkého brata“. Celý fór bol založený na princípe, že človek pri televíznej obrazovke z pohodlia svojej obývačky mohol nenútene “šmírovať“ to, čo sa odohrávalo vo vnútri domu, všetky súkromné rozhovory, napäté situácie medzi zúčastnenými a riešenie konfliktov a sporov, ktoré medzi nimi vyvolával ich neviditeľný šéf zadávaním rôznych bizarných úloh.
Teraz si však predstavme „vilu“, z ktorej opadáva omietka, cez okná fúka, na zemi sa nachádza rozpadnuté linoleum a to všetko obopínajú steny prednostne natreté bielou farbou. Vo „vile“ taktiež objavíme niekoľko polorozpadnutých stoličiek a stôl, ktorý si pamätá nejaké to desaťročie. Ale zato všade osadené sledovacie zariadenia a monitor, na ktorého obrazovke sa zrazu objaví skupinka ľudí, ktorá ozlomkrky beží pracovať a popri behu neustále pozerá na hodinky. Skupinka sa nakoniec nervózne rozpŕchne všetkými smermi. Každý z nich otvorí jedny dvere a vojde do miestnosti, kde živé divadlo pokračuje ďalej.
Za televízorom však nesedia diváci vo svojich obývačkách, ale iba jeden „pán neviditeľný“, ktorý prepína monitory a sleduje svojich “vyvolených“.
Ten, ktorý sa pozerá sa však razom zmení z diváka na riaditeľa. Bežiaci zamestnanci sa akoby mávnutím čarovného prútika premenia na učiteľov a vila na obyčajnú základnú školu, ktorá je prešpikovaná kamerovým systémom.
Zavádzanie monitorovacích systémov na školách sa stalo už pred niekoľkými rokmi akousi modlou niektorých riaditeľov základných a stredných škôl. Títo vedúci pracovníci sa snažia filmovanie priestorov školy zdôvodniť ničením školského majetku v školskom zariadení žiakmi, prípadne poukazujú na množiace sa prípady šikany , ktoré sa rozmohli medzi mládežou danej školy, prípadne kvôli narastajúcemu počtu krádeží.
V prvom rade by sme mali silne zapochybovať o týchto dôvodoch.
Šikanovanie medzi žiakmi sa predsa určite nedeje počas hodín s príslušným vyučujúcim. Ničenie školského majetku taktiež neprebieha pred zrakom učiteľa. A ak sa tak niekedy stane, môžeme hovoriť len o ojedinelých prípadoch. To isté by malo platiť aj pre problematiku krádeží.
Každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že sa tieto neduhy dejú buď cez prestávky, alebo po skončení vyučovania, či už v šatniach, na chodbách, alebo mimo areálu školy. Ak by sme teda aj uverili argumentácii vedenia školy, že toto sú hlavné dôvody zavedenia systému vševidiaceho oka , potom by sa kamerový systém musel vypínať počas vyučovacích hodín.
Avšak kamera stále beží. Hardisk nahráva. A niečo tu nesedí.
Hlavným dôvodom zavedenia monitorovacieho systému preto ostáva- sledovanie učiteľov počas vyučovacích hodín.
Vynechajme teraz etickú rovinu sledovania učiteľov svojim šéfom a povedzme si čo na to hovorí zákon.
V prvom rade budeme vychádzať z ústavy SR, ktorá pojednáva o práve na ochranu súkromia a rodinného života jednotlivca. Ústava jednoznačne hovorí, že toto základné ľudské právo nie je možné nikomu odňať.
Za zásah do súkromia osoby – zamestnanca je treba pokladať všetko, čo neoprávnene , neprimerane a bez zjavného účelu obmedzuje súkromie zamestnanca (t.j. akékoľvek narušenie priestoru a osobnej sféry, ktoré osoba oprávnene pokladá za svoje súkromie).
Poďme však priamo k zákonníku práce, ktorý sa po poslednej novelizácii priamo zaoberá týmto problémom. Jedná sa konkrétne o § 13, (4) Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.
§ 13 (7) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 4, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
Poďme však ešte ďalej a povedzme si čo nám hovorí o tomto probléme občiansky zákonník. Konkrétne § 11 až 13 má priamu väzbu na pracovnoprávne vzťahy a na zákon na ochranu osobných údajov a z uvedených zákonov jednoznačne vyplýva, že na monitorovanie svojej osoby musí dať zamestnanec svojmu zamestnávateľovi svoj písomný súhlas.
Školy, ktoré neprerokovali zavedenie monitorovacieho zariadenia na pracovisku s odborovým orgánom, ktoré nemajú písomný súhlas od všetkých zamestnancov a zákonných zástupcov žiakov a ktoré nepouvedomili svojich novoprijatých zamestnancov o tom, že na pracovisku sa takéto monitorovacie zariadenie nachádza, porušujú zákon a vystavujú sa súdnemu konaniu.
Micenko