Veľmi sa bojím toho, že by som mal byť nezamestnaný, najmä keď nie som zodpovedný už iba za seba. Avšak nie za takú cenu, že budem ticho čušať a prizerať sa špinavostiam. Najmä v storočí slobody a demokracie. Hoci tá slovenská je stále pod vplyvom veľmi zlých ľudí a boľševických darebákov, ktorí sa tvária ako demokrati, ba v horšom ako veľkí kresťania.
Právo na vlastný názor mi nevezme ani funkcia riaditeľa. A vysloviť ho nahlas už vôbec nie. Kým nerobím nič nelegálne, nemorálne, nevhodné, nie je dôvod sa zahrabať v kancelárii a neupozorňovať na zvrátenosti, ktoré sa tu dejú. To je jediná cesta k zmene. To však tá banda, ktorá tu vládne, a nemyslím len veľkú politiku, neznesie. Rada tlačí ľudí do šablón. A potom to dopadne tak, že tu rozhoduje mafia, oligarchia, byrokracia. Tie potom dokážu vyvolať naozaj veľké tlaky, ktorých sa môžu obyčajní ľudia zľaknúť a radšej sa do tej šablóny sami vtesnajú.
Pred vyše rokom ma obvinila inšpekcia, že som porušil zákon preto, lebo som nezabezpečil Testovanie 5, čo je lož, čo môžu potvrdiť mnohí svedkovia. Potom ma obvinili, že som nahováral deti a rodičov našej školy, aby ich neposlali na testovanie, čo mám písomne od rodičov potvrdené, že to tak NEbolo. Žiadali moje odvolanie, ktoré zriaďovateľ nesplnil (stále je však aktívne). Pritom spravili rad školáckych chýb. Je to na súde a ja len dúfam, že sa čoskoro veci rozhýbu. Budem žiadať aj odškodné, keďže správa o inšpekcii bez ohľadu na G. D. P. R. je zverejnená na stránkach inšpekcie (napísal som sťažnosť Úradu na ochranu osobných informácií) a došlo k poškodeniu môjho dobrého mena, ktoré sa dá zo správy odvodiť. Napísal som aj ombudsmanke, ktorá sa zmohla na odpoveď typu, že riaditeľ by sa nemal takto vyjadrovať… Na moje odvolanie s dodatočnou argumentáciou už nereagovala.
V skutočnosti novodobým eštébákom vadila výzva Spoločenstva učiteľov a priateľov slovenčiny na neúčasť v testovaní, ktorú som šíril tak, ako ju šírili iní. Ale to do správy inšpekcia nemôže napísať. Na poslednom testovaní prišla opäť inšpekcia, ktorá konštatovala, že všetko prebehlo v poriadku, pričom nič z úkonov, ktoré som povinný zabezpečiť, sa nelíšilo od testovania spred roka. Medzitým som písal o školstve, publikoval, konzultoval, dával médiám vyjadrenia, veriac v to, že medializácia školských aj iných tém je jediná cesta k prepotrebným zmenám. Pritom som sa zodpovedne, ba krvopotne venoval škole, ktorú som zďaleka nedostal za zásluhy. Skôr za trest. Dodnes naprávam brutálne chyby, ktoré boli na škole roky páchané. Všetko na mňa padalo, no napriek tomu sa mi podarilo dostať školu do pozitívnych čísel. Za predchádzajúceho vedenia sa tam spreneverili peniaze, astronomický dlh. Aj tento už je vyrovnaný a škola zažila obrovský reštart, ktorý ma stál veľa námahy. A nedočkal som sa ani poďakovania. O plate ani nehovorím, niektorí moji zamestnanci s väčšou praxou zarábajú viac. Mojou chybou je, že ak mi niečo zveria, robím to dušou i telom. Ale vám, ktorí učíte a riadite, to vysvetľovať nemusím. Žiaľ, školstvo je v rukách amatérov, hochštaplerov, nekompetentných úradníkov, ktorí ocenia len papiere, financie a podpisy. Neocenia to, že som verejne známy, že konštruktívne kritizujem a vyvíjam iniciatívy – to im je doslova tŕniskom v oku. To by mi ani nevadilo. Neznalí školstva neocenia prácu pedagóga. Ale majú moc zastrašovať (na mňa to neplatí): Nechám na vás, či to budete považovať za náhodu, ale dnes som dostal oznámenie, že mi z ministerstva školstva príde v pondelok kontrola. Áno, z toho ministerstva školstva, ktoré by mali zbúrať a znova postaviť a jeho aktérov minimálne povyhadzovať na ulicu. Zároveň poslali kontrolu na môjho zriaďovateľa, pripomínam, toho, ktorý ma odmietol odvolať, lebo pochopil, o čo im ide. Aj keď môj zriaďovateľ je vynikajúci, môžem hádať, či nájde silu odolávať takým tlakom.
Vieme, že úlohou kontroly je nájsť chyby. Čo z toho, že som vybavenie školy pozdvihol o 100 %, že som ušetril mnohé financie, že som zvýšil záujem žiakov o školu, že som tam takmer každý víkend… To nie je na papieri, to nikoho nezaujíma. Pôjdu len po papieroch. A v tých sa vyznajú jedine úradníci, čo netušia, čo je škola. A tí už nájdu niečo proti mne. Ale tak nech sa páči, nech si kontrolujú. Možno to nebude účelové, ale férové. Isté však je, že mňa neumlčia. Budem písať, budem publikovať, budem aktívny, nech ich aj rozhodí. Moja prezentácia škodí len tým, ktorí devastujú školstvo. Či sa iní pridajú k aktivizmu, to je na nich – chápem mieru ich strachu. (Preboha, v 21. storočí hovoríme o strachu pred názorom!) Všetci však musia vedieť, že ohýbanie chrbta je cestou k ešte horšiemu osudu Slovenska. Vyrovnaných chrbtov sa zľaknú…
PS: Prosím, nepíšte mi vety typu petícia, podporujeme vás, držím palce, ozveme sa… Stačí mi, ak si to prečítate, prípadne to pošlete iným. Všetci tu ste skvelí ľudia, čo by vedeli premeniť tento absurdistan. Len nás je málo. A po druhé, slová sú málo, treba činy. Preto nestojím o povzbudzujúce slová. Sám som si vybral túto cestu. A nepíšem to ani preto, že sa bojím o funkciu. Cítim sa nezávislý a verím, že v „civile“ by som si našiel iné povolanie. Len čas svojho odchodu si určím sám, neurčia mi ho ľudia, ktorí by mali byť kontrolovaní 24 hodín denne elektronickým mikroskopom bunku po bunke.
Ján Papuga
