Och, ako veľmi chýba tej našej generácii kritické a konštruktívne myslenie. Pôvodne som nechcel, ale nedá mi nereagovať na obhajobu pedofílie, ktorá sa objavila v médiách a spustila vlnu odporu, hejtov, nenávisti, ba bojov (nie iba proti pedofilom). Ľudia, spamätajte sa, opäť ste naskočili na hru médií. Myslíte si, že ich cieľom bola obhajoba pedofilov? Ale kde!? Čítanosť, odklon pozorností od dôležitých tém a legislatívnych zásahov, ktoré si nemáme všimnúť či politická, ale aj medziľudská polarizácia spoločnosti. Postavená úplne na vode – toť metóda médií. Ja som jej isto nenaletel a prečítal som si texty o obhajobe pedofilov iba ako zaujímavosť, hoci bola na prvej strane (čo by šéfredaktor nespravil pre čítanosť, veď si len predstavte, akú čítanosť, keby som napísal text: Animátori detských táborov by mali byť pedofili!). Aj keď som v mojom vzdelávaní sa nezažil mnoho hodín s poukazovaním na kritické myslenie, vyberám si dôležitejšie témy, o ktorých sa síce píše málo, no zrazu sa objavia a drasticky ovplyvnia život občanov.
Neviem, či je pedofília niečo ako homosexualita, teda vrodená, na to nech odpovedia odborníci. Isté je, že bola v histórii, je teraz a pravdepodobne bude vo vzorke populácie naďalej prebývať. V niektorých súčasných krajinách je dokonca vzťah s maloletými normou. Isto, dá sa prežiť aj bez toho, aby postihnutý pedofíliou deťom ublížil. Niekedy sa môže stať, že má pedofil aj vlastnú rodinu a potláča svoju úchylku celý život, možno úchylku, za ktorú sa hanbí a nechce ju. Takýto človek asi nebude stáť o obhajobu v čítanom slovenskom denníku. Bude sa tajiť, aby mohol viesť pokojný život a robiť kvalitnú prácu trebárs aj v komunite detí. Tu ide o tých, čo nedokážu svoju deviáciu udržať a vyhľadávajú si obete. U nás to je z úplne pochopiteľných dôvodov zločinom, pretože ide o páchanie násilia na deťoch. Pripomínam, že na deťoch sa nepácha len sexuálne násilie, ale čelia násiliu aj od ľudí bez diagnózy, ba od vlastných rodičov. Neraz sa stalo, že príde podgurážený či nadrogovaný príbuzný v sociálne menej podnetnom prostredí a zneužije či týra najbližšie dieťa, na ktoré narazí, často vo svojom príbuzenstve. A nemusí byť pedofil. Skrátka je násilník alebo je pod vplyvom látok, ktoré zosilnia jeho pudy. Aj to je a musí byť vždy trestné. (Chybou je, že sa dávajú za tieto zločiny vlažné tresty!)
Snáď si niekto nemyslí, že na základe jedného článku v slovenskom denníku trestné právo upustí od zločinu znásilňovania detí, rodinné právo dovolí pedofilom brať si ich za partnerov a umožní im bez prekážok pôsobiť v práci s deťmi. Vidím tu čisto politický zámer, ktorý novinári často podsúvajú: vzbudiť vášne proti niektorým stranám, ľuďom. Snáď si nemyslíte, že Čaputová, Progresívne Slovensko alebo SAS otvoria pedofilom cesty a zlegalizujú ich (poznámka: uvedenými príkladmi nevyjadrujem svoje politické preferencie). Ak si to aj niektorí voliči myslia, ihneď sa začnú utiekať k podivným stranám, ktoré síce pedofilné ústupky tvrdo odmietajú, no majú v agende často veľmi zlé zámery. A v tomto čítam cieľ takýchto mediálnych vystúpení – ubrať alebo pridať stranám, hnutiam, organizáciám, na ktoré sú médiá orientované. Opakujem, v slovenskej kultúre sa nasledujúcich 100 rokov isto nebudú brať deti za manželov a manželky a neumožní sa s nimi sexuálne stýkať bez trestu. A to je môj názor aj napriek tomu, že si myslím, že sa vracia antika v podobe demoralizovaného starovekého Ríma, plného zákerností, nenávistí a orgií. Možno by stálo za diskusiu to, čo sa už bežne deje. Partnerstvo plnoletého s 14, 15, 16-ročným, ktoré neraz toleruje aj najbližšia rodina a neraz z toho vznikajú vzťahy na celý život. A dobre vieme, že ten starší nečaká so sexuálnym stykom do plnoletosti mladšieho. Je ten starší pedofil? Inak, legislatíva sčasti dovoľuje sobáše neplnoletých. Ale toto je zas iná téma, ako je zneuctenie dieťaťa násilným činom.
V žiadnom prípade nechcem spájať L a G tému s pedofíliou. Ale nemohol byť zámerom média aj to, že sa vzbudí nenávisť aj voči homosexuálom, ktorých bežný laik ihneď skratkovito a nekriticky spojí s „úchylmi“. Aj týmto sa krásne drobí národ a naháňajú sa preferencie stranám odmietajúcim v tomto prípade liberálnejšie hodnoty, t. j. dať práva homosexuálom. Nie pedofilom, lebo to je úplne iná časť spoločnosti!
V neposlednom rade môže ísť o poníženie učiteľského stavu, ktoré vďaka silne medializovaným a fakt ojedinelým prípadom, je považovaný laickou a médiami roztrieštenou spoločnosťou za bandu pedofilov, ktorým netreba v ničom ustupovať a už vôbec im nevytvárať dôstojné podmienky, pričom sa až diskriminačne obchádzajú iné povolania pracujúce s deťmi. Nemohol byť aj toto zámer? Vy učitelia, mlčte, lebo ubližujete deťom! A to nahráva bande, ktorá roky devastuje školstvo.
Vôbec ma téma o tolerancii pedofílie nerozrušila, lebo k tej určite nedôjde. Ak si niekto myslí opak, prosím o kriticky podložený argument. Rozrušili ma čistky (odpisy z registrov trestov), čo sa spustili na základe ojedinelých sexuálnych deviácií učiteľov na úkor toho, že to nie je jediné povolanie pracujúce s deťmi – a pritom máme povolania, kde sa až masovo zneužívali deti. Osobne ma desia devianti, ktorí ubližujú deťom a často ani nemusia mať diagnózu. Nedesí ma človek, ktorý má rád deti a nikto o tom nevie. Prečo? Lebo často sa to nikto nedozvie, či je človek pedofil, nedá sa rozpoznať. Teda, kým niečo nespraví. Len táto možnosť nie je len sexuologických deviáciách. V hocijakom človeku môže driemať vrah, zlodej, podvodník. A iba jeho psychika samotná určí, či to navždy skryje alebo sa to prejaví. A to neovplyvní žiadny zákon. Možno tak preventívne lynčovanie nepohodlných ľudí, ktoré sa na Slovensku rozmohlo…
Pedofili v spoločnosti sú, pracujú aj s deťmi, často sa nedajú odhaliť, ale isto nehrozí to, že sa bude právne tolerovať vzťah dieťaťa s dospelým s presahom k intímnym kontaktom. Preto ma daný článok nerozrušil a som veľmi rád, že sa na mňa nalepila schopnosť kritického myslenia a odhalil som pravé zámery publikovaného textu. Keby tá bola vlastná väčšej časti národa, médiá a politici s pokútnymi úmyslami by už boli… veď viete kde.
Ján Papuga