Aj vďaka mojim textom mi píšu ľudia z celého Slovenska. Kiež by len nepísali… Najnovšie ma poprosila kolegyňa z nemenovanej časti SK, aby som zverejnil jej príspevok. Keďže je pravdivý a veľmi sa snažím byť iným riaditeľom, tak som súhlasil, že ho zverejním. S jednou malou poznámkou – riaditelia sú aj normálni, no tí často zažívajú nenormálne správanie a neraz sa im férovosť vracia neférovosťou od iných.
Stále sa však pýtam, to budeme len písať a lajkovať?
Riaditelia
alebo
Kukučie mláďa v školstve
Dozaista sa každý občas obzrie, čo sa deje v jeho blízkom okolí. Zdá sa, že svoje pracovisko pozná a svojich vedúcich pracovníkov má prečítaných. Porovnávame. Školy nie sú uniformné. Z hľadiska dlhodobo preferovaného individuálneho prístupu, ktorý sa tlačí viac do riadkov najnemožnejších správ, hodnotení, výkazov a zápisníc, ani nemôžu byť. A predsa, ako často skĺzame do predstáv všakovakých rebríčkov a hodnotení, vychádzame na stupienky slávy, až sa nám zatemňuje mozog a stráca sa podstata: vzdelávať a vychovávať dobrého človeka, s kritickým myslením, s orientáciou v prítomnosti a poučeného minulosťou. S hlavou upriamenou do budúcnosti. Kde je tam napísané, že to je dieťa, ktoré uspeje v testovaní v hodnotách 90% a viac? Alebo že je to študent, ktorý sa zúčastnil predmetových olympiád, o ktorých samotní pedagógovia pochybujú, lebo neprinášajú obohatenie, praktické zručnosti, sú zastaralým systémom, ktorý neodráža ani inovatívne vzdelávanie. A predsa…
Sme nútení, tlačení, bezhlavo posúvaní, lebo: každý bod sa ráta a byť na chvoste je hanba. Dobrý nie je ani stred.
A tak teda pracujete aj s deťmi, ktoré o to nemajú záujem. Prihovárate sa rodičom, ktorí nemajú čas. Ten školský čas je akoby oveľa rýchlejší. A vy okrem vzdelávania, postupujete v súťažiach, ktoré vám mailom prichádzajú každučký deň. Nie jedna, dve, tri… Sú ich stovky. Neraz by ste museli deti v škole klonovať, aby sa tie súťaže na nich uživili a našli opodstatnenie.
Napriek tomu- nie ste dobrí. Malé úspechy, nie sú úspechmi, nie každá súťaž má hlavičku s podporou Ministerstva školstva SR.
Víťazstvo v takejto súťaži ostáva nedocenené, aj keď radosť v detských očiach je na nezaplatenie.
Odkiaľ prichádzajú všetky tieto dezinformácie? Prečo sa nemôžeme riadiť v školstve zdravým rozumom?
Prichádzajú nebadane. Príde nečakaný mail. Kdesi sa šepne medzi riaditeľmi, kto má akú kontrolu nahlásenú, komu čo vytýkali, ako treba tvrdo postupovať v prípade nedostatkov… A z nevinnej poznámky sa stávajú dokonca porady, píšu sa celoplošné maily. A zabúdame, že nič nie je nad ústavu a zákony bežných smrteľníkov. Škola je špecifické prostredie so špecifickým režimom. Netreba nič, len si predstaviť niektoré nezmysly v praxi a jednoducho ich neaplikovať.
Dovolenka mimo prázdnin? V žiadnom prípade!
Hygienou nariadené chrípkové prázdniny- čerpaj dovolenku!
Nadčasy sa nepreplácajú!
Lyžiarske, plavecké, školu v prírode, kurzy, porady, víkendové aktivity so žiakmi- ak nejdeš, nepodporuješ školu!
Odmeny nie sú v školstve podľa množstva odpracovanej práce, ale podľa počtu žiakov.
Čerpaj nadčasy, aj keď nemáš kedy!
Choď domov a robotu si urobíš tam!
Náhradné voľno budeš mať neplatené. Ak ho vedenie schváli.
Hráme sa na vlastných malých pieskoviskách a dávame niektorým vedúcim pracovníkom nadprirodzené schopnosti. Napr. vyžiť z mála. Preto je ich situácia mnohokrát nezávideniahodná. Ale do školy v ich pôsobnosti väčšinou neprišli náhodne. Boli jedným z nás. Mali podporu, poznali podmienky, chceli ťahať za jeden povraz. Zapadli ako vajce k vajcu a nik by nebol povedal, že raz sa z toho vajca vykľuje kukučka. Bude rásť, rásť na všetkých tých nariadeniach, rebríčkoch a strachu zo školskej inšpekcie a postupne tie iné vtáky začne z toho hniezda vyhadzovať. Vyhodí aj tých, ktorí by v problémoch pomáhali, keby mali priestor.
Práca na doma je kompetencii riaditeľa školy. Ráno vstane a bez zaváhania ju zruší.
Hlavne žiadne komisionálne skúšky. Všetci musia prejsť!
Množstvo žiakov opakujúcich ročník znižuje kredit školy.
Zháňajte sponzorov, peniaze hýbu svetom a školou obzvlášť!
V tomto školskom marazme sa stávame otrokmi a sponzormi škôl všetci. Suplujeme štát- vládu, ktorá sa má starať o ten bezplatný základ. Vyhovárame sa, že klesáme na počte a stále rozprávame o rodinných podmienkach a individuálnom prístupe. Inklúziu nevynímajúc. Hľadáme tie najnemožnejšie spôsoby, ako na seba upozorňovať a zabúdame na jednu z najdôležitejších skutočností, že školstvo nebude nikdy ziskové.
Jeho hodnotou sú žiaci a študenti, z ktorých budú raz dobrí murári, elektrikári, kvalitní učitelia, lekári, právnici…
Ale hlavne slušní a spokojní ľudia s dávkou kritického myslenia. Ak ho nemajú, nechajú sa vláčiť, znevažovať, klamať a jediné, čoho budú schopní- bude ponosovanie.
Tak až raz zostane na vašej pedagogickej porade ticho, hoci ste presvedčení, že máte pravdu, tak školstvo -ako celý veľký kolos- nestál za nič už pred mnohými rokmi. A žiadna z učebníc nebude dostatočne dobrá, aby ste sa to podstatné doučili.
anonym