Potemkinova dedina kapitána a jeho slúžky

od autora: | 28. decembra 2018

/minister – odborne sluha… /

Návrh novely zákona o pedagogických pracovníkoch sa pomaly ale isto blíži na prerokovanie do parlamentu.
Máme tu nebodaj malý kúsok reformy školstva? Zatrasie novela slovenským školstvom a spôsobí nevídaný nárast kvality vzdelávania?

Pani slúžka nášho najznámejšieho kapitána médiám tvrdí, že leitmotívom novely zákona je zvyšovanie kvality v školstve. Ako sa to zvyšovanie kvality podľa novely má realizovať?

Revolučná zmena sa uskutoční napríklad tak, že kreditné školenia učiteľov sa PREMENUJÚ!!! na profesijný rozvoj. Učitelia zároveň prídu o kreditové príplatky, mimochodom so súhlasom Ondekového odborového zväzu OZPŠaV,  ktoré im podľa zákona od 1.1.2018 platia raz a navždy, podobne ako diplom z vysokoškolského štúdia.
Prečo prídu o doteraz získané kredity? Utrpia snáď učitelia v auguste 2023 hromadnú amnéziu?

Odbočím. Voličom sa tu tvrdí, že učiteľom razantne narastú za dva roky platy. Ale ak prídu o 5 rokov o doterajšie zákonom garantované kreditové 6% a 12% príplatky a ak sa započítame aj priemernú infláciu (5 rokov, ročne cca 2%, teda v súčte nad 10 %) v roku 2023 budú mať menší plat o 2% ako dnes.

Čo myslíte? Spočítajú si to šikovní študenti stredných škôl a začnú sa horlivo hlásiť na štúdium za učiteľov? Priláka to šikovných ľudí do školstva?

Ďalšia a dovolím si tvrdiť priam kardinálna nebotyčná hlúposť v návrhu novely je tá, že triedni učitelia po novelizácii zákona v NR SR budú musieť absolvovať 100 hodín povinného vzdelávania. Prečo? Na vysokej škole sa z psychológie pedagogiky a didaktiky nedozvedeli nič, alebo snáď svetom letia nové neslýchané revolučné teoretické poznatky o práci triedneho učiteľa?

Jedná sa o návrh či nadprácu nejakého byrokratického idiota z ministerstva? Kiežby to bolo tak. Človek poznajúci reálie slovenskej národnej politiky ale vie, že to nebude práca snaživého hlupáka, ale že to má logiku. Jedná sa o finančný plán o rafinovaný  kšeft školiteľských firiem, ktoré podliehajú veleniu slovenskej nenažratej oligarchie.

100 hodín strávených na školeniach znamená pre učiteľa zhruba jeden mesiac pozerania prezentácií, počúvania prednášajúceho, pitia kávy a ťukania do tabletu či mobilu. Ekonomickí experti vedia, že stratený čas sú aj stratené peniaze. Teda pre koho ako. Daňovníci schudobnejú a firmy nejakej pijavice vysávajúcej eurofondy zbohatnú. Daňovníci by mali byť v strehu, pretože výsledný efekt a úžitok nebude v tomto prípade žiaden, naopak pôjde opäť len o mrhanie ich peňazí, opäť ich niekto okradne.

Napríklad. Za každého učiteľa vykonávajúceho úlohu pri vykrádaní eurofondov je potrebné v škole zabezpečiť zastupovanie. To znamená, že jeden plat pôjde učiteľovi a ďalší plat zastupujúcemu učiteľovi. Predstavte si, že 80 % učiteľov v škole (odhad triednych učiteľov) musí absolvovať školenia. Riaditelia škôl už teraz nevedia čo s peniazmi…

Kapitánová pani slúžka Lubyová do mikrofónov v posledných týždňoch rýchlo rozpráva o kvalite vzdelávania. Vraj o to v novele hlavne ide. Nepoznám kolegyne či kolegov, ktorí jej veria, toto je už zhltne fakt len vášnivý udierač sa do vlastnej hrude a možno už ani ten nie.

Učitelia sa desať rokov zúčastňovali „kreditových“ školení. Desať rokov sa investovali do vzdelávania učiteľov nieže desiatky, ale stovky miliónov eur! Pozitívny výsledok by už mal byť viditeľný v štatistikách a grafoch. Či nie? Nuž nie je. Je to bohužiaľ naopak! Vzdelanostná úroveň našich žiakov a študentov je v medzinárodných porovnaniach na klesajúcej trajektórii. Overte si to, posurfujte.
Možno vám napadne tak ako mne kacírska myšlienka: „Čo ak tie kreditové školenia mali určitý vplyv na pokles vzdelanosti na Slovensku?“

Je rozumné tento neefektívny systém vzdelávania podľa obľúbených adjektív pani slúžky prekopávať, vylepšovať a skvalitňovať? Nebolo by lepšie „prekopať“ pedagogické fakulty, vylepšiť pracovné podmienky učiteľom, skvalitniť a rozšíriť prax študentom učiteľstva a hlavne učiteľov kvalitne zaplatiť, dať im slobodu učenia a dlhodobo vylepšovať a sprísňovať výber budúcich študentov učiteľstva?

Verní voliči súčasnej vládnej koalície sa môžu samozrejme tešiť, my ostatní porozmýšľame, či sa skvalitňovanie školstva podľa pani slúžky týka 13 alebo 18 paralelného vesmíru, politológovia budú rozmýšľať či kadencia adjektív môže ovplyvniť verejnú mienku a odborníci na potemkinovské dediny môžu uznanlivo pokyvovať hlavou.

Dobre by nám bolo v 13 paralelnom svete, ale tu v tomto svete si kapitánovi kamaráti jednoducho potrebujú zarobiť, poistiť si biznis na niekoľko rokov dopredu. Kreditové vzdelávanie, či profesijný rozvoj, nazvite si to ako chcete, všetko to slúži len na vykrádanie eurofondov, našich vašich peňazí.

Z kapitána ľúbiaceho Rusko diktátora Putina a jeho poslušnej slúžky by mal knieža Potemkin radosť.

Ján Macek

2 názory na “Potemkinova dedina kapitána a jeho slúžky

  1. Iveta

    Ja chcem napísať len toľko, ja som sa o tom,že pani ministerka školstva klame poučila už dávno. Pred časom v médiach prezentovala, ako sa ona sama chce zasadiť o to,aby aj vychovávateľky mali dôstojné podmienky na prácu a to také, že im bude skrátená priama výchovná činnosť z 27 hodín na 23 hodín nič z toho však nie je pravda. Tak,že pre mňa je klamárka a kecanda a všetko čo ona povie je nezmysel.

  2. Božena Stašenková

    Súhlasím, je to trefné !
    “ Nebolo by lepšie „prekopať“ pedagogické fakulty, vylepšiť pracovné podmienky učiteľom, skvalitniť a rozšíriť prax študentom učiteľstva a hlavne učiteľov kvalitne zaplatiť, dať im slobodu učenia a dlhodobo vylepšovať a sprísňovať výber budúcich študentov učiteľstva?“

    Súčasné školstvo je možno vidieť ako spojenie všetkých článkov, ktoré vytvárajú synergiu alebo anarchiu Kde sa momentálne nachádzame vidia všetci zainteresovaní, tu prevládajú osobné nad spoločenskými záujmami. Namiesto redukcie na vysokých školách sa zatvárajú malotriedky, na vysokých školách učia učitelia, ktorí by neuspeli ako učitelia na žiqdnej škole. Celospoločenská atmosféra nedodržiavania zákonov a absencia etiky sa prejavujú všade. Do parlamentu a do štátnej správy sa dostávajú ľudia, ktorí si chcú udržať „korytá“ a zmeny pre občanov z vlastnej iniciatívy robiť nebudú.

    Zmenu musia chcieť presadiť občania zdola. Od revolúcie chýba v školách príprava občana , ktorá mu ukáže ktoré nástroje musí využívať, aby ovplyvnil chod spoločnosti v smere zabezpečenia kvality života pre čo najväťčí počet, nielen pre „horných desaťtisíc“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *