Nedá mi začať inak ako básničkou, ktorú som raz vymyslel: A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.
Naša vláda a obzvlášť premotivovaní poslanci sa opäť vyznamenali ďalším diskriminačným zákonom. Lustrovať minulosť učiteľov pri ich zamestnávaní, hoci máme desiatky povolaní, ktoré pracujú s deťmi. Už viac razy som napr. upozornil na to, že animátori alebo organizátori detských letných táborov nemusia mať ani pedagogické vzdelanie a často ani dostatočne zrelý vek na prácu s deťmi. A čo rodičia, ktorí neraz spôsobujú svojim deťom vážne ujmy – ako sú kontrolovaní?
Je mi nesmierne ľúto, čo sa stalo žiakovi bratislavskej školy a iným, ktorí čelili sexuálnemu zneužívaniu bez ohľadu na to, z akej vrstvy bol páchateľ. Ale nastoliť takýto diskriminačný zákon a v spoločnosti navodiť pocit, že deti vyučujú pedofili, je, niekedy sa mi zdá, až zámer, zámer totálne degradovať a rozložiť školstvo, ktoré funguje už len vďaka vnútornej motivácii učiteľov. Veď odteraz si nejeden laik môže povedať, načo im zvyšovať platy, keď zneužívajú deti. A nikto sa učiteľského stavu nezastane, ba naopak, ministerka sa teší ako malé decko, že to prezidentka podpísala. Tá ma svojím podpisom mimoriadne sklamala, lebo nebol podložený odbornosťou a skúsenosťou, zviezla sa na momentálnej téme, ktorá kričí v médiách o kvantách učiteľov znásilňujúcich deti. Ale od politikov sa nedočkáme činov a od našich ministrov školstva sa nám nedostane štipky empatie. Sú dobrí iba na proklamácie, ako dôležité je zdvíhať školstvu. Ktoré oni sami zničili!
Ja nemám nič proti preukazovaniu bezúhonnosti, je to potrebné v práci s ľuďmi (opakujem, nie iba v školách!). Ale prekáža mi v tom tá do oči bijúca diskriminácia a to, že sa pokojne môže stať, že nejaký maturant ukradne v obchode mobil, nebodaj dostane zápis do registra trestov a za takúto mladícku nerozvážnosť nebude môcť robiť povolanie, po ktorom túži alebo mu napadne vykonávať ho v neskoršom veku. K zápisu za drogy sa nevyjadrím, keďže som silno presvedčený, že učiteľ by nemal brať ani legálne, ani nelegálne drogy – ale to je osobný názor. Či sa bezúhonnosť učiteľa znižuje tým, že má zápis za jointa počas vysokej školy, stojí za zváženie. Ba! Nestojí. Už to bude zákonom stanovený dôvod na zákaz vyučovania. Tak, budúci učitelia, po dosiahnutí dospelosti kašlite na hormóny, prekabáťte prírodu a riaďte sa čisto rozumom, aby ste nespravili úlet typický pre psychiku v tomto veku.
Hm, učiteľ by mal byť bezúhonní a morálnym vzorom… Ale pýtam sa, nemal by byť rovnako tak politik? Riaditeľ? Predseda parlamentného výboru? Minister? Tajomník? Predseda strany? Predseda vlády? Nemyslím si, že náš štát vedú morálne vzory. Robia si, čo chcú, a často tak v oveľa väčšej miere vplývajú na konanie novej generácie. Sú prototypmi správania, často negatívneho. A vedú štát!
Tento zákon je z uvedených dvoch dôvodov hlúposť, na ktorú naletela aj vplyvom medializovaného prípadu zneužívania prezidentka, aby ukázala, že jednoznačne odmieta takéto konanie. Ale takéto konanie odmieta obrovská skupina ľudí a 99 % učiteľov. Riešiť niekoľkých deviantov takýmto radikálnym a neodborným spôsobom je skratkou, ktorú mohol vymyslieť len rýchlokvasený právnik, politik. Jeden kolega ešte upozornil na to, že v podstate riaditeľ bude mať väčšiu právomoc ako súd. Takže zákon bude lustrovať každého učiteľa, kým vládnuci budú pokračovať v tých svojich orgiách. A pritom by stačilo jednoduché riešenie: povinnosť psychologického vyšetrenia, ako je to v prípade policajtov. Ono, aj bez trestného záznamu môže mať človek deviantné sklony, teda v takomto prípade zákon nepomôže. A čo ak svoju deviáciu naplní???
Rozumné riešenia však u našich legislatívcov nie sú, idú po veciach, ktoré sa páčia, o ktorých sa hovorí, ktoré si objednajú médiá. Potom vznikne zákon plný nezmyslov a so zámerom nájsť kladivo na učiteľský stav, aby ho to už totálne demotivovali a zostali tak v školách len tí najnekvalitnejší, najloajálnejší, konformní učitelia a učitelia spokojní s každým kopancom, čo im táto vládnuca banda dáva.
A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.
Ján Papuga