Kolegyne, prípadne kolegovia z materských škôl alebo zo školských klubov detí sú neodlúčiteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Obdivujem ich prácu, závidím im nekonečnú trpezlivosť a schopnosť bez problémov sa prispôsobiť dieťaťu. Obdivujem ich schopnosť viesť deti bez známok, poznámok a skúšania. V materských školách sa učitelia doslova stávajú rodičmi na niekoľko hodín počas dňa. A zase v ŠKD sú vychovávatelia, aj svojou vinou, dievčatami na všetko. V pohode zvládnu suplovanie, sprievod na súťaži a popoludní bez problémov nastúpia do služby. Animujú často nesúrodý zhluk detí, ktorých únava po vyučovaní sa prejavuje bláznením.
Obe tieto profesie považujem za pedagogické a napriek rôznym škriepkam o tom, ktorá profesia v škole je dôležitejšia, ich považujem za rovnocenné a vo funkcii riaditeľa som k nim pristupoval bez akejkoľvek hierarchie. Avšak novela zákonníka práce tieto dve profesie, ktoré sú dlhodobo platovo diskriminované, dala do nižšej kategórie, čo zase nahrá do kariet tým, čo ich považujú za doplnkové, neúplne pedagogické. Od apríla sa ich práca bude hodnotiť 80 % z ich platu v prípade, že sa nedá zadať práca na doma, že sa nedá vykázať. Viem, že tento text spôsobí jedine pár lajkov, keďže v pedagogickej obci máme už rutinu v tom, že si necháme popierať vlastné práva, avšak verím, že sa aspoň niekto zamyslí.
Keďže sa naše zákony píšu ako píšu, otvára sa nimi veľmi veľké interpretačné pole a jediného správneho výkladu sa dočkáme len na konci prípadného súdneho procesu. Zostáva na subjektívnom rozhodnutí nadriadených, či sa práca učiteľky MŠ či vychovávateľa ŠKD dá/nedá vykonávať doma. Ja si nemyslím, že sa nedá realizovať v prípade učiteliek MŠ a vychovávateľov ŠKD práca na doma. Pozrite si dobre, čo máte v pracovnej zmluve, pracovnej náplni, príp. v organizačnom poriadku. Som presvedčený, že tam nemáte len priamu vyučovaciu povinnosť, ktorej realizácia dištančnou formou je relatívna, resp. rovnako spochybniteľná aj u klasických pedagógov. Rovnako ako oni, aj vychovávatelia môžu dištančnou formou zasiahnuť niekoľko svojich zverencov. Ťažšie je to v prípade učiteliek MŠ. Asi nepredpokladáme, že deti zo škôlky dostaneme pred kameru, kde ich budeme „vyučovať“. Avšak pedagogická činnosť sa skladá aj zo zložky prác, ktorá súvisí s vyučovaním, hoci nie priamo. Neraz je takáto „vedľajšia“ činnosť definovaná aj v pracovnom poriadku školy, dokonca ju môže riaditeľ povoliť vykonávať doma. Ide napr. o tvorbu výchovného programu či školského vzdelávacieho programu, výrobu didaktických pomôcok, prípravu darčekov a dekorácií k príchodu prvákov v septembri, štúdium odbornej literatúry a prípravu metodických materiálov, písanie záverečných správ, komunikáciu s rodičmi, prezentáciu školy, teda veľa, veľa hodín proškolskej činnosti. Sociálne siete sú zahltené neuveriteľnými prácami učiteliek MŠ a vychovávateľov, ktoré sa vraj nedajú robiť doma. Práce podobného typu sa bežne robia počas priamej vyučovacej povinnosti. Keby sa počas zatvorenia škôl predpripravili, mohli by sa učitelia sústrediť iba na priamu vyučovaciu povinnosť (po otvorení škôl).
Takže z môjho pohľadu zákon nie je taký jasný, aby ste len tak sklopili oči, sklonili chrbát, hoci si uvedomujem, prečo tak spravíte. Navyše sa dá sa ľahko zneužiť, aby sa ušetrilo na tých, čo zarábajú najmenej, nehovoriac o nepedagogických zamestnancoch, z ktorých väčšina ozaj nemôže vykonávať prácu doma. Najviac ma mrzí, že sa zase medzi zamestnancov školy, z ktorých každý má nezastupiteľnú funkciu v škole, vrazil klin, čo sa môže prejaviť na vzťahoch v kolektívoch škôl. Mrzí ma aj to, že sa toto nerieši organizáciami, čo sa tým zaoberať majú. Plne si uvedomujem, že v čase epidémie je potrebné šetriť peniaze. (Otázkou je, prečo sa samospráva nepýta na kompenzáciu vlády. Ľahšie je vziať zamestnancom.) Možno si vytvorím nepriateľov návrhom, že 80 % plat v rámci zachovania dobrej klímy medzi kolegami a v rámci solidarity by mali mať všetci zamestnanci školy. Možno s ohľadom na to, že istá miera distančného vzdelávania, čo môžu robiť iba učitelia ZŠ a SŠ, ak majú ideálnych žiakov a podmienky, by sa mala realizovať.
Dúfam, že si zamestnanci uvedomia svoju hodnotu a budú bojovať za svoje práva. A ak nie, dúfam, že pri 80 % plate sa nebudete pretekať o to, čo kto doma spraví pre školu. Lebo zákon hovorí jasne. Nerobíte prácu na doma, tak máte len 80 % plat. Silno dúfam aj v to, že sa všetky súčasti školy vrátia z hľadiska rozpočtu pod ministerstvo školstva, aby aj zamestnanci MŠ, ŠKD či iných školských zariadení dostali pevnú pôdu pod nohami. A svoju česť. Dovtedy si sami zvážte, či budete handrami.
PhDr. Ján Papuga, PhD.